Fyzika
54 článkovElektrina
9- Elektrická bezpečnosť★★
Elektrina môže byť nebezpečná, ak sa používa nesprávne. Bezpečnostné prvky ako poistky, ističe a uzemnenie chránia ľudí a spotrebiče pred poškodením. Pochopenie týchto prvkov pomáha predchádzať nehodám.
- Elektrické súčiastky a schematické značky★★
Každý elektrický obvod sa skladá zo súčiastok, ako sú vodiče, batérie, žiarovky, prepínače a rezistory. Každá súčiastka má štandardnú schematickú značku používanú v obvodových schémach.
- Elektrická energia a výkon★★
Elektrický výkon hovorí, ako rýchlo sa prenáša energia v obvode. Vypočíta sa pomocou P = IV (výkon sa rovná prúdu krát napätie). Elektrická energia je jednoducho výkon vynásobený časom, meraná v jouloch alebo kilowatthodinách.
- Ohmov zákon★★
Vzťah medzi napätím, prúdom a odporom v elektrických obvodoch.
- Paralelný obvod★★★
V paralelnom obvode sú súčiastky zapojené vedľa seba medzi rovnakými dvoma uzlami, čím poskytujú viac ciest pre prúd. Napätie je rovnaké vo všetkých vetvách, prúdy sa sčítavajú.
- Elektrický prúd a napätie★★
Elektrický prúd je tok náboja obvodom, meraný v ampéroch (A). Napätie (potenciálový rozdiel) je energia odovzdaná každej jednotke náboja batériou, meraná vo voltoch (V). Ohmov zákon spája prúd, napätie a odpor.
- Sériový obvod★★
V sériovom obvode sú všetky súčiastky zapojené za sebou v jednej slučke. Rovnaký prúd prechádza každou súčiastkou, ale napätia sa sčítavajú.
- Základy elektriny a magnetizmuNové★
Štúdium elektrického náboja, prúdu, obvodov a magnetických polí a ich vzájomných vplyvov.
- Magnetické pole a póly★★
Magnety majú dva póly — severný a južný. Rovnorné póly sa odpudzujú a rôznorné sa priťahujú. Každý magnet je obklopený magnetickým poľom, ktoré možno zobraziť siločiarami. Magnetické pole môže vytvoriť aj elektrický prúd vo vodiči (elektromagnetizmus).
Mechanika
35- Archimedov zákon★★
Na predmet ponorený do kvapaliny pôsobí vztlaková sila smerom nahor, ktorá sa rovná tiaži vytlačenej kvapaliny.
- Hustota a plávanie★★
Výpočet hustoty a Archimédov zákon — kedy teleso pláva a kedy klesá.
- Gravitácia a gravitačná sila★★
Gravitácia je príťažlivá sila medzi všetkými telesami s hmotnosťou. Pri povrchu Zeme gravitácia tiahne telesá nadol s intenzitou gravitačného poľa asi 10 N/kg. Tiaž je gravitačná sila pôsobiaca na teleso a vypočíta sa ako W = mg. Tiaž a hmotnosť sú rôzne veličiny.
- Hybnosť — p = mv★★★
Hybnosť vyjadruje, ako ťažké je zastaviť pohybujúci sa objekt. Závisí od hmotnosti aj rýchlosti. V uzavretej sústave sa hybnosť vždy zachováva — celková hybnosť pred zrážkou sa rovná celkovej hybnosti po zrážke.
- Moment sily — otáčavý účinok sily★★
Moment sily je otáčavý účinok sily okolo otočného bodu (osi otáčania). Vypočíta sa vynásobením sily kolmou vzdialenosťou od osi. Aby bol objekt v rovnováhe, súčet hodinových momentov musí byť rovnaký ako súčet protihodinových momentov.
- Newtonove pohybové zákony★★
Tri Newtonove zákony tvoria základ klasickej mechaniky a opisujú pohyb telies pod vplyvom síl.
- Rovnováha síl★★
Ako sa sily skladajú, čo znamená rovnováha síl a ako kresliť silové diagramy.
- Tiaž a hmotnosť★★
Rozdiel medzi hmotnosťou a tiažou a výpočet gravitačnej sily.
- Trecia sila★★
Trecia sila pôsobí proti relatívnemu pohybu medzi plochami. Rozlišujeme statické a kinetické trenie.
- Prenos tepla★★
Tri spôsoby prenosu tepla — vedenie, prúdenie a žiarenie — s príkladmi z každodenného života.
- Skupenstvá hmoty a časticová teória★
Hmota existuje ako pevná látka, kvapalina alebo plyn. Časticový model vysvetľuje vlastnosti každého skupenstva. Pevné látky majú pevný tvar a objem; kvapaliny tečú, ale majú pevný objem; plyny vypĺňajú nádobu. Zmeny skupenstva zahŕňajú prenos energie.
- Merná tepelná kapacita — Q = mcΔT★★★
Merná tepelná kapacita hovorí, koľko energie treba na ohriatie 1 kg látky o 1 °C. Rôzne materiály potrebujú rôzne množstvo energie. Vzorec Q = mcΔT spája energiu, hmotnosť, mernú tepelnú kapacitu a zmenu teploty.
- Tepelná rozťažnosť★★
Väčšina materiálov sa pri zahrievaní rozťahuje a pri ochladzovaní sa sťahuje. Deje sa tak preto, lebo pri vyšších teplotách častice kmitajú intenzívnejšie.
- Teplotné stupnice — Celsius a Kelvin★★
Teplota meria stupeň horúcosti alebo chladu. Vedci používajú Kelvinovu stupnicu, ktorá začína absolútnou nulou, zatiaľ čo bežný život používa Celsius. Prevod medzi nimi vyžaduje pripočítanie alebo odčítanie čísla 273.
- Základy mechanikyNové★
Štúdium pohybu, síl, energie a ako objekty interagujú, čo poskytuje základ pre pochopenie fyzického sveta.
- Dráha a posunutie — skalár vs. vektor★★
Dráha je celková dĺžka prejdenej cesty bez ohľadu na smer — je to skalárna veličina. Posunutie je priamočiara vzdialenosť od štartu do cieľa vrátane smeru — je to vektorová veličina.
- Grafy dráha–čas★★
Graf dráha–čas zobrazuje, ako sa vzdialenosť objektu od východiskového bodu mení v čase. Smernica (sklon) priamky udáva rýchlosť. Priamka znamená stálu rýchlosť, krivka znamená meniaci sa pohyb a vodorovná čiara znamená, že objekt stojí.
- Priemerná rýchlosť★★
Výpočet priemernej rýchlosti, vzdialenosti a času pomocou trojuholníka rýchlosti.
- Rovnomerný pohyb★
Rovnomerný pohyb opisuje pohyb konštantnou rýchlosťou. Vzdialenosť, rýchlosť a čas sú spojené vzorcom s = vt.
- Rýchlosť ako vektor — rýchlosť so smerom★★
Rýchlosť (ako vektor) je vektorová veličina, ktorá popisuje veľkosť aj smer pohybu. Líši sa od rýchlosti (skalár), ktorá má len veľkosť. Priemerná vektorová rýchlosť sa vypočíta ako posunutie delené časom.
- Voľný pád a vrh★★
Telesá vo voľnom páde sa zrýchľujú hodnotou g ≈ 9,8 m/s² smerom nadol. Vrh spája vodorovný rovnomerný pohyb s vertikálnym voľným pádom.
- Zrýchlenie a pohybové rovnice★★
Rovnomerne zrýchlený pohyb popísaný pohybovými rovnicami, ktoré spájajú posunutie, rýchlosť, zrýchlenie a čas.
- Atmosferický tlak★★
Atmosferický tlak je tlak spôsobený váhou zemskej atmosféry. Na hladine mora sa rovná asi 101 325 Pa (1 atm).
- Hydrostatický tlak★★
Hydrostatický tlak je tlak, ktorý pôsobí kvapalina v pokoji vďaka váhe kvapaliny nad daným bodom. S hĺbkou rastie.
- Tlak tuhých telies★★
Definícia tlaku, vplyv plochy na tlak a vzorec p = F/S.
- Tlak plynu a Boylov zákon★★★
Tlak plynu vzniká zrážkami častíc so stenami nádoby. Tlak sa zvыšuje pri náraste teploty alebo zmenšení objemu. Boylov zákon hovorí, že pri konštantnej teplote sú tlak a objem plynu nepriamo úmerné.
- Kladka★★
Ako funguje pevná a pohyblivá kladka, vzťah záťaže a sily a mechanická výhoda.
- Koleso a os★★
Koleso a os je jednoduchý stroj tvorený veľkým kolesom pripojeným k menšej osi. Sila vynaložená na väčšie koleso vyvolá väčšiu silu na osi, čím uľahčí otáčanie ťažkých bremen. Príklady zahŕňajú volanty, kľučky dverí a skrutkovače.
- Naklonená rovina★★
Naklonená rovina je rovná plocha sklonená pod uhlom. Znižuje potrebnú silu na zdvíhanie predmetu tým, že prácu rozloží na dlhšiu vzdialenosť.
- Páka★★
Páka je jednoduchý stroj — tuhá tyč otáčajúca sa okolo pevného bodu (opory). Môže násobiť silu alebo vzdialenosť podľa umiestnenia záťaže, sily a opory.
- Kinetická energia — KE = ½mv²★★
Kinetická energia je energia, ktorú má objekt vďaka svojmu pohybu. Závisí od hmotnosti a štvorca rýchlosti. Zdvojnásobenie rýchlosti štvornásobí kinetickú energiu. Kinetická energia sa prenesie do iných foriem, keď sa objekt zastaví.
- Gravitačná potenciálna energia — GPE = mgh★★
Gravitačná potenciálna energia (GPE) je energia uložená v objekte vďaka jeho výške nad zemou. Čím väčšia výška a hmotnosť, tým viac GPE má. Keď objekt padá, GPE sa premieňa na kinetickú energiu.
- Práca, energia a výkon★★
Práca sa koná, keď sila spôsobí posunutie. Veta o práci a energii spája čistú prácu so zmenou kinetickej energie.
- Výkon★★
Čo je výkon vo fyzike, ako ho vypočítame a rozdiel medzi energiou a výkonom.
- Zákon zachovania energie★★★
Celková mechanická energia izolovaného systému zostáva konštantná. Energia sa premieňa medzi kinetickou a potenciálnou formou.
Vlny a optika
10- Základy vĺn a optikyNové★
Štúdium vlnového pohybu, správania svetla a optických javov vrátane odrazu, lomu a elektromagnetického spektra.
- Elektromagnetické spektrum★★
Elektromagnetické spektrum je rozsah všetkých typov elektromagnetického žiarenia usporiadaných podľa vlnovej dĺžky a frekvencie. Zahŕňa rádiové vlny, mikrovlny, infračervené, viditeľné svetlo, ultrafialové, röntgenové a gama žiarenie. Všetky EM vlny sa vo vákuu šíria rýchlosťou svetla.
- Farby a viditeľné spektrum★★
Ako biele svetlo vzniká spektrum, miešanie farieb a prečo predmety vyzerajú farebne.
- Lom svetla★★★
Lom je ohýbanie svetla pri prechode z jedného prostredia do druhého. Ohnutie nastáva preto, lebo svetlo sa šíri rôznymi rýchlosťami v rôznych materiáloch.
- Šošovky — vypuklé a vydutné★★
Šošovky lámu svetlo pomocou zakrivených priehľadných povrchov. Vypuklé (spojné) šošovky sústreďujú rovnobežné lúče do ohniskovej vzdialenosti. Vydutné (rozptylné) šošovky lúče rozptyľujú. Šošovky sa používajú v okuliaroch, fotoaparátoch, mikroskopoch a ďalekohľadoch.
- Úplný odraz a optické vlákna★★★
Keď svetlo prechádza z hustejšieho prostredia do menej hustého pod uhlom väčším ako kritický uhol, úplne sa odrazí späť — to je úplný odraz. Úplný odraz je princíp optických vlákien používaných v telekomunikáciách a medicíne.
- Zákon odrazu★★
Keď svetlo dopadne na hladký povrch, odrazí sa tak, že uhol dopadu sa rovná uhlu odrazu. Oba uhly sa merajú od kolmice k povrchu.
- Zrkadlá a odraz svetla★★
Zrkadlá odrážajú svetlo podľa zákona odrazu — uhol dopadu sa rovná uhlu odrazu. Rovné zrkadlá vytvárajú zdanlivé, vzpriamené obrazy rovnakej veľkosti ako predmet. Duté zrkadlá sústreďujú svetlo a môžu zväčšovať; vypuklé zrkadlá rozptyľujú svetlo a poskytujú širší zorný uhol.
- Vlastnosti vĺn — vlnová dĺžka, frekvencia, amplitúda★★
Všetky vlny majú spoločné vlastnosti. Vlnová dĺžka je dĺžka jedného úplného vlnového cyklu, frekvencia je počet vĺn za sekundu a amplitúda je maximálne výchylenie od rovnovážnej polohy. Tieto vlastnosti súvisia rovnicou v = fλ.
- Zvukové vlny — výška a hlasitosť★★
Zvuk je pozdĺžna vlna, ktorá potrebuje prostredie na šírenie. Výška tónu závisí od frekvencie — vyššia frekvencia znamená vyšší tón. Hlasitosť závisí od amplitúdy — väčšia amplitúda znamená hlasnejší zvuk. Zvuk sa šíri rýchlejšie v tuhých telesách a kvapalinách ako v plynoch.