Skupenstvá látok

Každá látka má vlastný bod topenia a bod varu — teploty, pri ktorých mení skupenstvo. Tieto presné teploty slúžia na identifikáciu čistých látok.

Difúzia je samovoľné šírenie látky z miesta s vyššou koncentráciou na miesto s nižšou koncentráciou. Je spôsobená náhodným pohybom častíc.

Hustota je množstvo hmotnosti, ktoré sa nachádza v danom objeme látky. Popisuje, ako „tesne" sú usporiadané častice v látke, a vysvetľuje, prečo niektoré predmety plávajú a iné sa potápajú.

Ľudská činnosť zmenila zloženie zemskej atmosféry spôsobmi, ktoré poškodzujú životné prostredie aj ľudské zdravie. Pochopenie vzdušných znečisťovateľov a ich účinkov je prvým krokom k riešeniu týchto problémov.

Tlak plynu vzniká nárazmi jeho molekúl na steny nádoby. Závisí od teploty, objemu a počtu molekúl – väčšia teplota alebo menší objem znamená vyšší tlak.

Kvapaliny majú stály objem, ale nemajú stály tvar — ich častice sú blízko seba, no môžu sa pohybovať popri sebe, preto kvapaliny tečú a zaujímajú tvar nádoby.

Pevné látky majú stálý tvar aj stálý objem, pretože ich častice sú tesne uložené v pravidelnej mriežke a môžu len kmitať na mieste.

Plyny nemajú stály tvar ani stály objem — ich častice sa rýchlo pohybujú všetkými smermi a rozptýlia sa tak, aby zaplnili celú nádobu.

Voda je jedna z najvýnimočnejších látok na Zemi. Jej jedinečné fyzikálne a chemické vlastnosti umožňujú existenciu života a formujú celú našu planétu.

Vzduch nie je jedna látka — je to zmes niekoľkých plynov. Pochopenie toho, z čoho sa vzduch skladá a akú úlohu plní každá zložka, nám pomáha porozumieť dýchaniu, počasiu a životu na Zemi.

Látka mení skupenstvo vtedy, keď sa jej dodá alebo odníme energia (teplo) — tým sa mení rýchlosť pohybu jej častíc. Tieto zmeny majú špeciálne názvy: topenie, tuhnutie, vyparovanie, kondenzácia a sublimácia.