Podnebie

Globálne otepľovanie je dlhodobý nárast priemernej teploty Zeme, spôsobený hlavne emisiami skleníkových plynov z ľudskej činnosti. Vedie ku klimatickej zmene s rozsiahlymi dôsledkami pre ekosystémy aj ľudskú spoločnosť.

Skleníkový efekt je prirodzený jav, pri ktorom atmosféra zachytáva teplo a udržiava zemský povrch teplý. Ľudská činnosť ho zosilňuje tým, že pridáva skleníkové plyny, čo vedie ku globálnemu otepľovaniu.

Uhlíková stopa vyjadruje celkové množstvo skleníkových plynov (vyjadrených v ekvivalente CO₂) vyprodukovaných ľudskou činnosťou – jednotlivcom, firmou alebo krajinou. Zníženie uhlíkovej stopy pomáha spomaľovať klimatickú zmenu.

Mierne podnebie leží medzi trópmi a polárnymi oblasťami a má štyri výrazné ročné obdobia s miernym teplotami a zrážkami počas celého roka. Veľká časť Európy, Severnej Ameriky a Nového Zélandu má mierne podnebie.

Monzún je sezónna zmena smeru vetrov, ktorá prináša výrazné mokré a suché sezóny. Najznámejší je indický monzún – juhozápadný letný monzún prinášajúci väčšinu ročných zrážok Južnej Ázie.

Polárne podnebie sa nachádza pri severnom a južnom póle. Vyznačuje sa mimoriadne nízkymi teplotami počas celého roka, veľmi malými zrážkami a mesiacmi nepretržitého denného svetla alebo tmy.

Púštne podnebie je definované veľmi malými zrážkami (menej ako 250 mm ročne). Horúce púšte ako Sahara majú extrémne teplo cez deň a chladné noci, kým studené púšte ako Gobi zažívajú mrazivé zimy. Obe formuje ich extrémna suchosť.

Tropické klimatické pásmo leží v blízkosti rovníka a vyznačuje sa vysokými teplotami počas celého roka a hojnými zrážkami. Podporuje najbohatšie ekosystémy sveta vrátane tropických dažďových pralesov.

Štúdium vzorov počasia, klimatických systémov a ich vplyvov na biotopy po celom svete.

Kolobeh vody (hydrologický cyklus) opisuje nepretržitý pohyb vody medzi oceánmi, atmosférou, pevninou a živými organizmami. Poháňa ho slnečná energia a gravitácia a zabezpečuje sladkú vodu, od ktorej závisí všetok život.

Ročné obdobia – jar, leto, jeseň a zima – vznikajú v dôsledku naklonenia Zemskej osi voči rovine obežnej dráhy okolo Slnka. Oblasť, ktorá je nakletená k Slnku, zažíva leto; odklonenú oblasť má zimu.

Oblaky sú tvorené malými kvapôčkami vody alebo kryštálmi ľadu zavesených v atmosfére. Meteorológovia triedia oblaky podľa výšky a tvaru — rôzne typy prezrádzajú, aké počasie môžeme čakať.

Zrážky sú voda, ktorá klesá z atmosféry na zem – vo forme dažďa, snehu, krupy alebo hmly. Vznikajú, keď vodná para v oblakoch kondenzuje a kvapky sa zväčšia natoľko, aby klesli.

Vietor je vodorovný pohyb vzduchu z miest vysokého tlaku do miest nízkeho tlaku. Poháňa ho rozdiel teplôt a tlakov vzduchu a tvaruje ho rotácia Zeme (Coriolisov efekt).