Arktída vs. Antarktída
| Vlastnosť | Arktída (sever) | Antarktída (juh) |
|---|---|---|
| Čo je to | Zamrznutý oceán + ostrovy | Kontinent pokrytý ľadom |
| Teplota (zima) | Ok. −35 °C | Ok. −60 °C |
| Teplota (leto) | Ok. 0 °C | Ok. −20 °C |
| Fauna | Ľadové medvede, sobole, mrože | Tučniaky, tuleně, kitovcové |
| Suverenita | Krajiny sa delia o oblasti | Medzinárodná zmluva |
Polárny deň a polárna noc
V polárnych oblastiach nastávajú extrémne sezónne zmeny:
- Polárny deň: Slnko nezapadá niekoľko týždňov až mesiacov v lete (Midnight Sun)
- Polárna noc: Slnko nevychádza niekoľko týždňov v zime
Na severnom póle je polárny deň od marca do septembra a polárna noc od septembra do marca. Na južnom póle je to opačne.
Tundra a permafrost
Tundra je biosféra okolo polárnych oblastí (za polárnym kruhom). Charakterizuje ju:
- Nízka vegetácia (machy, lišajníky, trpasličie kríky)
- Permafrost – trvale zmrznutá pôda pod povrchom
- Krátke leto s húfom hmyzu a hniezdiaci m vtákov
Klimatická zmena v polárnych oblastiach
Polárne oblasti sa otepľujú 2–4× rýchlejšie ako zvyšok Zeme:
- Topenie arktického morského ľadu mení morské prúdy
- Topenie permafrostu uvoľňuje metán (silný skleníkový plyn)
- Strata habitatu ohrozuje ľadové medvede a ďalšie druhy
- Stúpanie morskej hladiny ohrozuje pobrežné komunity
Arktický morský ľad slúži ako zrkadlo, ktoré odráža slnečné lúče späť do vesmíru (albedo efekt). Keď ľad ubúda, tmavý oceán pohlcuje teplo a otepľovanie sa zrýchľuje – to je príklad pozitívnej spätnej väzby v klimatickom systéme.
Prax: Severozápadný priechod — arktické lodné trasy sa otvárajú
Stáročia hľadali objavitelia plavidlami dostupnú cestu cez Arktický oceán severne od Kanady — Severozápadný priechod. Ľad ho robil nepriechodným. V roku 2007 satelitné snímky ukázali trasu po prvýkrát v zaznamenanej histórii bez ľadu a obchodné lode ju začali využívať. Trasa skracuje cestu z Európy do Ázie o asi 7 000 km v porovnaní s Panamským prieplavom. Rusko otvorilo aj Severnú morskú cestu pozdĺž sibírskeho pobrežia. To je priamy dôsledok arktického otepľovania: hoci vytvára nové ekonomické príležitosti, zároveň signalizuje alarmujúce tempo straty arktického ľadu.
Prax: Topenie permafrostu — zrútené budovy a metánová časovaná bomba
Po celej Sibíri, Aljaške a severnej Kanade sa trvale zamrznutá pôda (permafrost) roztápa, keďže teploty stúpajú. Budovy postavené na kedysi stabilnej zamrznutej pôde sa nakláňajú a rútia — celé dediny na Sibíri a Aljaške čelia presídleniu. Väčší problém je však to, čo permafrost obsahuje: obrovské zásoby organického uhlíka z rastlín a živočíchov konzervovaných tisíce rokov. Keď sa roztápa, mikroorganizmy rozkladajú tento materiál a uvoľňujú CO₂ a metán — skleníkový plyn 80-krát účinnejší ako CO₂ za 20 rokov. Vedci odhadujú, že permafrost obsahuje asi dvakrát toľko uhlíka, koľko je dnes v atmosfére — jeho rýchle roztávanie by mohlo dramaticky urýchliť globálne otepľovanie.
Prax: Ľadové medvede — živý ukazovateľ klimatickej zmeny
Ľadové medvede lovia krúžkované tuleně pri dierach v morskom ľade. Keďže sa arktický ľad sťahuje skôr na jar a tvorí sa neskôr na jeseň, medvede majú menej času na lov a musia dlhšie hladovať. Štúdie v Hudsonovom zálive ukazujú, že medvede prichádzajú na breh asi o tri týždne skôr ako v 80. rokoch a v horšom kondičnom stave. Niektoré medvede boli nútené plávať bezprecedentné vzdialenosti (až 500 km), aby našli ľad. Ľadový medveď sa stal symbolom toho, ako strata arktického habitatu — spôsobená globálnym otepľovaním — ohrozuje druhy, ktoré sa vyvinuli pre podmienky, ktoré teraz miznú.
Obe polárne oblasti sú prírodnými laboratóriami pre pochopenie klimatického systému Zeme. Zmeny na póloch — rýchlejšie otepľovanie, strata ľadu, topenie permafrostu — sú včasnými indikátormi toho, čo nastane aj v nižších zemepisných šírkach. Vedci z viac ako 50 krajín udržiavajú polárne výskumné stanice, pretože to, čo sa deje na póloch, ovplyvňuje každého na Zemi.