Základné fakty o Antarktíde
| Fakt | Hodnota |
|---|---|
| Rozloha | ~14,2 mil. km² (najväčší ľadový kontinent) |
| Priem. teplota | −60 °C v zime, −20 °C v lete |
| Najnižšia teplota | −89,2 °C (Vostok, 1983) |
| Priemerná hrúbka ľadu | ~2 100 m |
| Obyvateľov (trvalo) | 0 (iba výskumníci) |
Ľadový štít
Antarktída je pokrytá ľadovcovým štítom – obrovskou vrstvou ľadu, ktorá obsahuje asi 70 % sladkej vody Zeme. Ak by sa roztopil, morská hladina by stúpla o asi 60 m.
Antarktída je klasifikovaná ako studená púšť – dostáva menej ako 200 mm zrážok ročne (väčšinou ako sneh). Je suššia ako Sahara!
Flóra a fauna
Vzhľadom na extrémne podmienky je biodiverzita obmedzená:
- Na pevnine: mikroorganizmy, machy, lišajníky
- V mori a na pobreží: tučniaky, tuleňe, kitovcové rasy, krill
Tučniaky sú nejvýraznejším symbolom Antarktídy. Na kontinente hniezdí napr. tučniak cisársky.
Antarktická zmluva (1959)
Antarktída je riadená medzinárodnou zmluvou, ktorú podpísalo 54 krajín:
- Kontinent je demilitarizovaný
- Ťažba nerastných surovín je zakázaná (do r. 2048)
- Je vyhradený pre vedecký výskum
Klimatická zmena a Antarktída
Antarktída sa otepľuje rýchlejšie, ako predpovedali modely. Ľadovce Antarktídach sa zrýchľujú smerom k moru. Strata ľadu prispieva k stúpaniu morskej hladiny.
Na Antarktíde funguje niekoľko desiatok vedeckých staníc z rôznych krajín. Slovak výskumníci sa tiež podieľali na vedeckých expedíciach.
Prax: Ľadové jadrá — 800 000 rokov klimatickej histórie Zeme
Vedci na antarktických výskumných staniciach vŕtajú hlboko do ľadovca a vyberajú ľadové jadrá. V mikroskopických vzduchových bublinách v nich je zachytená stará atmosféra — vedci môžu merať hladiny CO₂ a metánu za posledných 800 000 rokov. Výsledky sú jednoznačné: dnešná hladina CO₂ (vyše 420 ppm) je vyššia ako kedykoľvek za posledných 800 000 rokov. Tento výskum poskytol kľúčové dôkazy o ľuďmi spôsobenej klimatickej zmene. Bez antarktického ľadovca by sme nemali možnosť rekonštruovať predpriemyselnú atmosféru Zeme.
Prax: Ozónová diera — objavená v Antarktíde, riešená globálne
V roku 1985 britskí vedci na staniciach Halley objavili dramatické stenčenie ozónovej vrstvy nad Antarktídou každú jar. Ozón chráni život pred škodlivým ultrafialovým žiarením. Za to mohli frióny (FCKW) — chemikálie z chladničiek a spreje. Objav viedol k Montrealskému protokolu z roku 1987 — globálnej dohode o zákaze látok poškodzujúcich ozón. Dnes sa ozónová diera pomaly uzatvára a očakáva sa jej úplné vyliečenie okolo roku 2065. Je to príklad toho, ako medzinárodná spolupráca dokáže riešiť globálne environmentálne problémy.
Prax: Topenie antarktického ľadu a ohrozenie pobrežných miest
Západoantarktický ľadový štít stráca každý rok miliardy ton ľadu, ktorý sa kĺže do Južného oceánu a prispieva k stúpaniu morskej hladiny. Aj nárast o jeden meter do roku 2100 by spôsobil, že nízko položené štáty ako Maldivy, Tuvalu a Kiribati by sa stali do veľkej miery neobývateľné. Mestá ako Amsterdam, Miami a Dhaka investujú miliardy do protipovodňovej ochrany. To, čo sa deje v Antarktíde, má priamy dosah na pobrežné mestá a celé národy tisíce kilometrov ďaleko.
Antarktída je nielen najchladnejšie, ale aj jedno z vedecky najcennejších miest na Zemi. Výskumné stanice tam skúmajú podnebie, astronómiu a biológiu. Ľad je natoľko starý a priezračný, že funguje ako časová kapsula — prírodný archív klimatickej histórie, ktorý nedokáže poskytnúť žiadne iné miesto.