Čo je Južná Amerika?
Južná Amerika je štvrtý najväčší kontinent sveta s rozlohou asi 17,8 milióna km² a asi 440 miliónmi obyvateľov. Má 12 štátov a je domovom nesmiernej prírodnej rozmanitosti.
Základné fakty:
- Najväčšia krajina (rozlohou): Brazília (piata najväčšia krajina sveta)
- Najľudnatejšia krajina: Brazília (asi 215 miliónov)
- Najvyšší vrchol: Aconcagua (6 961 m) v Andách — najvyšší vrchol mimo Ázie
- Najdlhšia rieka: Amazónia (asi 6 400 km)
- Najsuchšia miesto: Púšť Atacama (Čile)
Fyzická geografia
Južná Amerika má niekoľko výrazných fyzicko-geografických oblastí:
- Andy: Najdlhší horský reťazec na svete (asi 7 000 km), tiahnuci sa celým západným pobrežím. Stále rastú, pretože Nazca platňa sa zanoruje pod Juhoamerickú platňu.
- Amazónska kotlina: Pokrýva asi 7 miliónov km² — väčšinu centrálnej Brazílie a susedných krajín. Amazónia je najväčší tropický dažďový prales a najväčší riečny systém na svete.
- Pampa: Rozsiahle travnaté nížiny v Argentíne a Uruguaji — úrodné poľnohospodárstvo, dobytok.
- Patagónia: Chladná, vetrná planina na juhu Argentíny — jedna z najriedkejšie osídlených oblastí Zeme.
Rieka Amazónia nesie viac vody ako ktorákoľvek iná rieka na svete — asi 20 % všetkej sladkej vody pretekajúcej do oceánov. Jej povodí zasahuje do 9 krajín. Amazónsky prales obsahuje odhadom 10 % všetkých druhov živočíchov na Zemi a asi 40 000 druhov rastlín.
Podnebie a ekosystémy
- Tropické dažďové podnebie (Amazónia, Kolumbia): Teplo a vlhko celý rok, viac ako 2 000 mm ročných zrážok.
- Tropická savana (stredná Brazília - cerrado): Výrazná vlhká a suchá sezóna.
- Andské podnebie: Závisí od nadmorskej výšky — od tropického pri úpätí po arktické na vrcholoch.
- Púštne podnebie (Atacama): Takmer bez zrážok; najsuchšia nepóla púšť.
- Mierne podnebie (južná Čile, Argentína): Chladné vetry, lesy, ľadovce.
Ľudia a kultúry
Pred príchodom Európanov v 15. storočí bola Južná Amerika domovom vyspelých civilizácií — vrátane Inkov, ktorí vybudovali rozsiahlu ríšu v Andách s vynikajúcim systémom ciest, bezhraničnými mestami a terasovitým poľnohospodárstvom.
Amazónsky prales sa v posledných desaťročiach dramaticky zmenšuje v dôsledku odlesňovania — vypaľovania a výrubu stromov na poľnohospodársku pôdu a ťažbu dreva. Vedci odhadujú, že od roku 1970 bolo vyrúbaných viac ako 20 % pralesa. Straty amazónskeho pralesa sú obrovskou hrozbou pre klimatickú stabilitu a biodiverzitu celej planéty.
Prax: Odlesňovanie Amazónie — satelitmi viditeľná strata lesa
Brazílsky amazónsky prales stratil od 70. rokov viac ako 20 % svojej pôvodnej rozlohy — plochu väčšiu ako Francúzsko. Hlavnými príčinami sú chov hovädzieho dobytka, pestovanie sóje (veľa z nej ako krmivo pre Európu a Čínu), ťažba dreva a stavba ciest, ktoré otvárajú vzdialené oblasti. V rekordných rokoch sa každú minútu vyruboval les veľkosti futbalového ihriska. Odlesňovanie uvoľňuje obrovské množstvo CO₂ a narúša vodný cyklus: Amazónia vytvára vlastné zrážky transpiráciou stromov, a keď les zmizne, zmenia sa zrážkové vzorce až po Argentínu. Tento príklad ukazuje, ako politické rozhodnutia priamo ovplyvňujú geografické výsledky.
Prax: Púšť Atacama a lítium pre elektromobily
Púšť Atacama v Čile a Argentíne leží vo veľkej nadmorskej výške medzi Andami a pobrežím Tichého oceánu — je to najsuchšie nepóla miesto na Zemi. Pod jej slanými jazerami sa nachádzajú jedny z najväčších svetových zásob lítia — kovu pre akumulátory elektromobilov a smartfónov. Čile drží asi 25 % svetových rezerv lítia. Keďže svet prechádza na elektrické vozidlá, dopyt po lítiu explodoval a robí Atacamu geopoliticky mimoriadne dôležitou. Ťažba lítia však vyžaduje obrovské množstvo vody na jednom z najsuchších miest Zeme — hrozba pre miestne zásoby vody a krehké púštne ekosystémy.
Prax: Venezuelský ropný boom a prokletie zdrojov
Venezuela má najväčšie overené zásoby ropy na svete — väčšie ako Saudská Arábia. V 20. storočí urobilo ropné bohatstvo z Venezuely najbohatšiu krajinu Južnej Ameriky. No závislosť od jediného suroviny viedla k takzvanému „prekliatiu zdrojov": keď ropné ceny klesli alebo bola ropa zle spravovaná, celá ekonomika sa zrútila. V 10. rokoch 21. storočia Venezuele postihla hyperinflácia, nedostatok potravín a jedna z najväčších migrácií v histórii Latinskej Ameriky — viac ako 7 miliónov ľudí odišlo. Fyzická geografia poskytuje zdroj; ľudské rozhodnutia určujú, či sa stane požehnaním alebo kliatbou.
Fyzická geografia Južnej Ameriky ovplyvňuje náš každodenný život: brazílska sója je v krmive pre kurčatá a ošípané v Európe, čilská meď je v elektroinštaláciách takmer každého elektrického zariadenia, kolumbijská a brazílska káva je najpredávanejšou poľnohospodárskou komoditou po rope. Pochopenie fyzickej geografie Južnej Ameriky pomáha vysvetliť, ako kontinent živí, zásobuje a poháňa svet.
Cvičné príklady
Prečo sú Andy stále rastúcim pohorie a nie starými zarovnanými horami?
Zobraziť odpoveď
Vysvetli, prečo je amazónsky dažďový prales dôležitý pre celú planétu, nielen pre Južnú Ameriku.